Red rock

Napriek tomu, že to máme z domu na skok, až pred pár dňami sme sa prvý raz dostali na hrad Červený kameň. Len o pár dní sme sa minuli s Jarkom Nohavicom, ktorý tu koncertoval štvrtého júla. Bol to krásny výlet.

Nádvorie (pohľad na najmenšiu, severnú baštu)

ČK (po nemecky Rotenstein) je posledným hradom na západnom Slovensku so zachovanými baštami. Na kopčeku, kde sa nachádza už od 13. storočia, stála dáka búdka a keďže bola postavená z kameňa sfarbeného do červena, tak jej prischol i názov. Fugerovci, ktorí v Bystrici ťažili kovy, si v 16. storočí na mieste pôvodnej chajdy postavili (v súčasnej terminológii) logistické centrum. Miesto na prekládku tovaru smerujúceho ďalej do Európy. Cieľom bolo postaviť ho ani nie príliš ďaleko od obchodných ciest, no ani príliš blízko veľkých miest, aby prípadní dobyvatelia nemali ako pokušenie "zastaviť sa".
Z dvoch možných prehliadok sme si vybrali tú po podzemí, na staré obrazy a izby sa prídeme pozrieť niekedy neskôr. 
Hrad má štyri okrúhle veže. Stavali ich postupne a na každej sa čosi naučili. Ako teoretický základ pri stavbe im slúžili práce Albrechta Durera, ale teória nie je všetko, ako dobre vieme. Verím, že pri piatej, šiestej veži, pokiaľ by stáli, by to mali už dokonale zmáknuté.

Aktuálne hrad nie je príliš dobre postavený, sú tam slepé miesta, z ktorých by sa dal ľahko napadnúť alebo vyhodiť do vzduchu.

Pod celým hradom sú obrovské pivnice (skladové priestory), v jednej z nich je studňa s hĺbkou 140 m (110 metrov po povrch vody), ak do nej hodíte mincu, padá 11 sekúnd.  

Podzemie

Medzi vežami sú kazematy, chodby v až 6 metrov širokých múroch. O bezpečnosť sa staralo 24 SBSkárov (strelcov), ktorí by strieľali z nohavicových strielní (neviem, aké to sú, ale kvôli tomu Jarkovi som si to zapamätal). Vravím, ktorý by strieľali ... lenže nestrieľali, lebo hrad nik nenapadol. V jednej časti podzemia je čosi, o čom sa doteraz archeológovia sporia, na čo to slúžilo. Na prvý pohľad to vyzerá ako pec na pizzu, iná teória vraví, že cez momentálne už neexistujúci komín do tejto časti padali výsledky z toalety a odtiaľ ich vyhadzovali von. To sa však zdá ako pekná haluz, pretože všetky ostatné vécka na hrade majú výpusty priamo do hradnej priekopy (a je to jasné, prečo sa nik neodvážil hrad napadnúť).

Pri stavbe používali aj šedú bridlicu, takže z jeho charakteristickej farby už toho veľa nezostalo.

V hrade nebola oficiálna väznica (predsa ale mali tmavú komôrku s potkanmi pre neprispôsobivých) a jediné mreže, ktoré v ňom uvidíte, si dovliekli filmári, ktorí si podzemie obľúbili. Napríklad aj na natáčanie Frankensteina začiatkom minulého storočia. Po Fugerovcoch hrad prebrali Pálfiovci a ako oni zvykli, tiež ho trošinka prebudovali.

V hradnom areáli sú sokoliari a aj keď sme ich videli už mnohokrát, radi sme sa opäť stavili pozrieť na lietajúce vtáčiky. Dozvedeli sme sa, ako veľmi sa mýlime, keď zlé matky označujeme ako krkavčia mať. Krkavce, okrem toho, že sú veľmi inteligentné, dokážu dokonca napodobňovať zvuky, podobne ako papagáje, prípadne sa uraziť, sú tiež výborní rodičia.

Súčasné dravce na Slovensku vraj dosť lenivejú. Neobťažujú sa toľko lovením, len čakajú na zdochliny pri cestách (a často sa takto stávajú zdochlinami sami).
Každý dravec, ktorého mládežníci mali, mal na nohe zelený štítok s adresou, aby ho prípadný nálezca mohol vrátiť. Počas roka im ich takto odletí zopár... Slečna, ktorá uvádzala show, sa odpovedi na otázku, koľko im ich zvykne uletieť, s úsmevom vyhla.

Asi južná veža

Keď už sme sa pohybovali o okolí Modry, tiež sme sa dozvedeli čosi o tradičnej modranskej keramike. Habáni, ktorí prišli do oblasti v 1883, tu založili keramikársky cech a zaviedli bielu glazúru, ktorá sa dovtedy na Slovensku nerobila. Používali všetky možné farby okrem červenej. Údajne z náboženských dôvodov, no skôr sa zdá, že kvôli cene (bola príliš drahá, lebo ako prímes mávala zlato). Medzi tradičné vzory patrili vinohradnícke motívy a tá keramika s čisto modrými vzormi (prípadne teraz už i zelená) nemá s tradíciami nič spoločné, vznikla iba ako z núdze cnosť. Keďže veľa keramiky za socíku šlo do Ruska, aby tradičnú keramiku ozvláštnili, popri tradičných farebných vzoroch pridali aj tú čisto modrú.