RW

Včera sme si odskočili do Viedne na koncert. Pol roka vopred sme sa tešili, pretože Robbie Fucking Williams (ako sa sám hneď v úvode predstavil) je náš favorit. Môj najmä potom, ako som počul jeho verziu sinatrovského My Way, na ktorú si sem-tam s Paničkou doma zatancujeme (snáď nás nikto za oknom nesleduje).

Krieau štadión pri Prátri

Chceli sme sa vyhnúť predskokanom, ktorí nás pravidelne dokážu znudiť do zbesnenia, takže aj keď štadión otvárali o 17:00, z domu sme vyrazili až po siedmej. Niekde sme zaparkovali a šli hľadať štadión. Hudbu bolo počuť už z diaľky, takže stačilo ísť za hlukom. Pre istotu sme sa spýtali policajta na priľahlej ulici, ako sa tam dostaneme. Ochotne poradil a na našu otázku, či sme si tiež mali kúpiť parkovací lístok, sa len pousmial a povedal, že dnes je náš šťastný deň, pretože ulicu s našou káričkou už kontroloval a tak sme to zvládli bez pokuty.

Robbie tam už kdesi pobehuje...

Robko začal okolo deviatej večer. Možno jeho nástup nebol taký efektný ako prílet Michaela Jacksona na svoje pražské vystúpenie vrtuľníkom pred pár rokmi, ale aj tak mal slušnú odvahu spustiť sa zo samého vrchu pódia na kladke. V ruke mal prvú časť vystúpenia mikrofón na asi metrovej paličke, ktorý akoby z oka vypadol tomu, čo používal Fredy Mercury. A k šoumenstvu práve tohto pána mal aj najbližšie.  

Aj tentoraz si z davu vybral fanúšičku (Slovenku Teri), ktorú vytiahol na pódium pred (ako vravel) 16-tisícový dav a spieval "len pre ňu".

Možno tento koncert nebol taká odpadávačka ako zážitok na Prodigy na Pohode pred pár rokmi, kde hudobnú kulisu tvorili "besniace živly", prichádzajúca búrka a blesky, no i tak podobnú návštevu i vám odporúčame (kedže naposledy bol na šnúre v 2006, tak nabudúce to bude ktovie kedy, v 2020?).