pondelok 28. januára 2013

Ešte stále to chlapčisko vie...

Vyložme karty na stôl, Divoký Django nie je najlepším Tarantinovým filmom. A ani druhým najlepším. A asi by som ho nechcel vidieť i druhý krát (tri hodkz v kine! čo je toto za moderná mánia všetko naťahovať na tak dlho, čo mám mechúr z ocele?), no napriek tomu obdivujem jeho autora, že i takú vážnu tému ako otrokárstvo dokáže podať s nadhľadom, no bez toho aby ju zľahčoval. Naopak. Verím, že kopa Afroameričanov si to nemyslí a vznikol kvôli tomu "poprask", no všetci afroamerickí herci vo filme toto stvárnenie podporujú. 

Napriek názvu nebol Django, hlavná postava, tým, kvôli komu si to treba v tom multiplexe odsedieť. Ani kvôli scéne s Francom Nerom, či samotným režisérom (odkedy sa ukázal na chvíľku v Desperadovi či Pulp Fiction nám podstatne zostarol a najmä stučnel, no nemáme si v tomto navzájom čo vyčítať). Nezmeškajte šancu pozrieť si ako vždy skvelého Leonarda (nie Da Vinci! toho z Titanicu) a najmä famózneho Christopha Waltza, esesáka Landu z Nehanebných bastardov. Ako Bastardi, tak i Django je jeho hereckým koncertom. I keď častokrát pripomínal prejavom spomínaného Col. Hansa Landu, je ešte dostatočne neokukaný na to aby nebodaj nudil.

Nuž, ako som spomínal v nadpise, Tarantino, chlapčisko, to ešte s tými filmami stále vie a sme zvedaví čo na nás vytiahne nabudúce. Spoľahnúť sa zrejme dá iba na to, že tak ako i teraz, budú tiecť potoky krvi, vystreľovať sa mozgy a trhať údy, postavy hádzať komické šplechy a nepôjde o romantickú komédiu s dokonalým happy end ako by sa od hollywoodskeho diela očakávalo.

sobota 26. januára 2013

Nečakaná cesta

Hobit nie je v našich kinách žiadna novinka, ale hoci mám rád knižku, rovnako i PP - Pána prsteňov (až na to, že každá postava tam má viacero mien, podľa toho v ktorom regióne sa nachádza, čo ma riadne miatlo), dlho som sa jeho zhliadnutiu bránil. 

Odrádzali ma recenzie upozorňujúce na rozvláčnosť filmu ("scéna, ktorá má v knižke dva riadky je nahradená 15 minútami filmu") a vôbec snahu rozdeliť kratučkú knižonku do troch filmov. 

Dnes, keď sme sa už tak či tak dostali do jedného z "kráľovstiev konzumu" (zase som pribral, tak bolo načim vynoviť šatník, už by tento proces mohol prestať, kde mám na to stále brať, čo kradnem?) v Eurovea (či máte radi nákupné centrá alebo nie, jej sklená strecha je naozaj krásna, preto som ju zobral na milosť), tak sme sa s Paničkou (+Alexandra Nikolini) "ukecali", že predsa len toho Bilba ako sa motá, kukneme.



Takže k tým recenziám. Modré oči. Žiadna ťažkopádnosť, ani chvíľku sme sa počas tých dva a pol hodín nenudili! Vizuálne úchvatné a napínavé, aj keď už nie rozprávka ako v knižnej predlohe. Určite však pútavejšie ako scény v poslednej časti PP s Frodom, jeho (stále rovnakým) trpiteľským výrazom a večne usmokleným Samom (som si pri pozeraní želal nech ich v Morii ten pavúk kľudne aj zožerie, aj keď pánovi Tolkienovi by sa táto verzia zrejme nepozdávala, len nech sa na to nemusíme viac dívať).

Predstaviteľa mladého Bilba, Martina Freemana, som prvý raz videl vo filme "Ali G" po boku Sasha Baron Cohena (predstaviteľ známejšieho Borata). Rovnako bol skvelý v "Love Actuallyteraz sa znova ukázalo, že tí Saleziáni, ku ktorým chodil do školy, dobre spravili, keď ho poslali na herectvo. Verím, že sa chlapčisko teší, že si to u mňa vyžehlil po jeho faux-pas v adaptácii "Stopárovho sprievodcu v galaxii".

Glum (pre znalcov - viem, že správne sa volá "Gollum"), náš starý známy schizofrenik z PP (žiadny Poprad! vysvetlivka je hneď v prvom odseku), vo chvíľach keď sa objavil, úplne ovládol celú obrazovku (teda plátno). Nebolo to iba kvôli dokonalým CGI (počítačovým efektom) a obrovským modrým očiskám, ale najmä vďaka jeho predstaviteľovi Andymu Serkisovi (toho po všetkých tých rokoch nakrúcania musí z tej skrčenej polohy, v ktorej stále chodí, pekelne bolieť chrbát).

Takže ďakujeme za zážitok, tešíme sa na ďalšiu časť o rok. Opäť raz klobúk dolu Peťko Jackson!