India 2014, deň druhý

Včera som nespomenul, že pri vjazde do hotela som videl na stole spať chlapíka zakrytého dekou. Nemal som dôvod to písať, lebo tu po zemi na uliciach vidno len tak plachietkou prikrytých ľudí často. Čo mi to pripomenulo je, že dnes na tom istom mieste, na tom istom stole, veselo zabíjali a porcovali kurence. 
Za ten rok čo som tu nebol sa toho veľa zmenilo, konkrétne popribúdalo:

• dva (naozaj som viac nenapočítal) odpadkové koše (inak zostal úplne rovnaký neporiadok po uliciach),
• veľkoplošné odkazy od mumbajskej polície vodičom, aby nechlastali za volantom (Don't drink and DrIvE). Je mi to čudné, lebo som tu ešte nikdy nevidel na ulici niekoho opitého. Kolegyňa bola tento týždeň na tradičnej svadbe (musela odísť už skôr, tak sa zdržala iba tri dni) a ako je tu zvykom, napriek tomu, že sa nepil vôbec alkohol, všetci sa perfektne bavili. U nás by sme sa do takéhoto abstinentského experimentu asi nepustili.
• tabule Green Mumbai = Beautiful Mumbai / Zelený Mumbaj = Nádherný Mumbaj. Zrejme od magistrátu. Výsledok som zatiaľ nepostrehol žiadny.

Okrem týchto troch vecí si to tu fičí pekne po starom.

Všimli ste si už u nás niekde tabuľky "Nebagrovať" (na zabránenie poškodeniu potrubia pri náhodnom výkope). Tu šli ešte ďalej a majú tabuľky Dial before digging / "Kým začneš kopať, zavolaj" aj s telefónnym číslom.

Dnes sa mi ktosi snažil čosi povedať a myslel som, že to na mňa skúša v hindi, ale nie, bola to vraj angličtina. Nerozumel som ani slovo. 

Od pondelka budem v práci a to už pred jedenástou v noci sa na tmu Božiu nedostanem (ako inak mám povedať na svetlo Božie, keď to je v noci?), tak som sa dnes snažil postíhať všetky resty, ktoré som za ten rok mal:

• veľa jesť indických mňamiek (za 5EUR som mal obed, ktorý pozostával z 28 rôznych jedál, ktoré som si mohol dávať v ľubovoľnom množstve a veruže som to i poctivo robil),
• piť chai a mango lassi, dva najlepšie drinky na svete,
• nechať si obhrýzť nôžky tými malými šikovnými rybičkami,
• povoziť sa rikšou,
• nechať si v holičstve urobiť masáž hlavy,
• skočiť na celkovú masáž,
• a kuknúť čo také by sa hodilo dovliecť z indických obchodov.

Nestihol som síce všetko, no ale veď aj zajtra je deň. 

Neplánovane som vyskúšal prvý raz šťavu z cukrovej trstiny a určite to patrí do prvej desiatky najlepších nápojov čo som kedy pil.

Toto nie je žiadny chrám, ale benzínka v tvare lotosového kvetu

Rovnako nečakane sme boli v dvoch chrámoch.

Prvý z nich bol typický hindu. Kolegyňa mi tam porozprávala o rôznych bohoch. Napríklad to, že ich náboženstvo je veľmi flexibilné, môžete uctievať koho chcete z celého radu božstiev, podľa toho, kto vám je blízky. Veľa ľudí uctieva boha Baladži, je to vraj "najbohatší" boh. Traduje sa, že splní akékoľvek prianie a tak mu Indovia prispievajú v milodaroch veľa peňazí. Vraví sa mu tiež Lord of Saturday / boh Soboty. Práve na sobotu majú jeho fanúšikovia rôzne obmedzenia, ako zákaz jesť na večeru ryžu.

Kolegyňa inému bohovi obetovala aj za nášho Pipina. Nie peniaze, ale banány a malý kokosový orech. Výborná vec je, že po rituály obetovania je treba dané veci aj zjesť. Oboje bolo super.

Zaujímavé je, že majú aj ženské bohyne, ktoré uctievajú aj muži, no už si túto úctu neprenášajú domov a postavenie žien v Indii je ... veď sledujeme všetci správy.

Druhý chrám patril skupinke Hari Krišna, bolo v ňom veľa mníchov, ktorých vídavame sem tam i nás, v typickom oranžovom oblečení. Boli tam však aj mladí chalani v žltých oblečkoch, to predpokladám je pre novicov a tiež v bielych šatách, kto si tie dáva som však identifikovať nevedel. Uctievajú boha, ktorý je považovaný za najväčšieho pohoďáka (s heslom Have fun!). 

Súčasťou každého chrámu, ktorý mnísi prevádzkujú je hotel. Dokonca tu, priamo z hotelovej lobby cez sklenú stenu vidieť priamo dovnútra. Ak si u mníchov zaplatíte ročné členské, máte možnosť v ktoromkoľvek z týchto hotelov prespať.

Mnísi sú tu známi tým, že sa venujú sociálnej práci, pomoci starším, deťom či voľne sa potulujúcim kravám. Budujú pre ne farmy, podobne ako u nás, len ich majú iba na mlieko, nie neskôr na cestu na jatky.

V podzemí chrámu je super cukráreň, ledva som sa odtiaľ dostal pri tých všetkých lákadlách. Súčasťou komplexu je i reštaurácia, tú som neskúsil, lebo tam treba byť úplne ticho. Len na ponaberať (vraj z výborných vegetaríánskych jedál), zjesť a vypadnúť. Teším sa na zajtra, ideme pozrieť dáky kláštor.