piatok 7. februára 2014

India, India, kdeže si mi bola...

Pred chvíľkou som pristál v opäť (po roku a kúsok) v Mumbai! Huráááá!
Počas letu som stihol pozrieť tri filmy:

  1. Escape plan - celkom pozerateľnú vec so Švarcíkom a Stallonem,
  2. Malevita - celkom fajn mafiánsku komédiu s De Nirom, 
  3. About time - romantickú komédiu o cestovaní v čase, veľmi, veľmi príjemný filmík od režiséra Love Actually, dokonca v ňom hrá i Uncle Billy, odporúčam zhliadnuť.

Bol som zvedavý, či znova po prílete sa budú moje čuchové bunky dva týždne spamätávať z typického smradu, ale nie, už boli zrejme potvorky pripravené. O polnoci tu je príjemných vlhkých 24 stupňov, komplet spotený budete v neklimatizovanom priestore do 15 minút. 
Predpokladal som, že už bude hotové nové letisko, ktoré mali už pred rokom slušne rozostavané (naozaj krásna budova), ale otvárať sa má až 15teho februára. To znamená, že si ho obkukám aspoň cestou späť. 
Po prílete sa inak nenechajte nachytať, určite sa nepostavte do radu na Prepaid taxi, ale všimnite si nenápadnú búdku MERU taxi, kde si vozítko objednajte. Cena bude menej ako polovičná.
Peniaze si vymeňte hneď v prvej zmenárni, ktorú uvidíte v hale, napriek dlhšiemu čakaniu, tá o pár metrov za ňou má už horší kurz.
Pred mumbajským termínálom
Nezabudnite si pred cestou poznačiť telefónne číslo do vášho hotela (adresa tu až tak veľa neznamená), aj keď taxikár povie, že vie kde to je, samozrejme nevie a to číslo si po chvíľke cesty, keď už pre vás niet návratu, vypýta.
Ako som tak cestou do hotela (cestu k nemu som už od jednej estakády spoznal) počúval typické trúbenie rikší (kto prvý zatrúbi, má prednosť) a sledoval desiatky psov popri cestách, tiež mi ujo vodič spríjemňoval jazdu nádherným chrchlotom a ťahaním sopla až z päty. Elegatne sa ho následne zbavoval rokmi zdokonaleným vypľutím. Aspoň, že to nešupol niekam do auta, ale otvoril si cestu a potešil ním povrch mumbajských ulíc.
Kúsok na diaľnici pred hotelom bol jeden z mnohých festivalov, tentoraz moslimský, veselo sa pri farebne blikotajúcom alegorickom voze (a kúsok od dodávky, z ktorej vám predajú benzín) tancovalo do polovice cesty.
Dnes, len čo sa vyspím ma čaká bohatý program, musím veľa jesť roti a parathas a piť chai a poskúšať všetky ostatné mňamky, ktoré tu navôkol lákajú. I will keep you updated.

Poznámka autora:
Ešte stále som nezosmolil žiadny článok o Rumunsku, v ktorom som doteraz strávil už desať týždňov, lebo okrem

  1. toho, že väčšinu áut tvorí Dacia Logan, jedno z najškaredších áut na svete,
  2. majú fialovo-biele električky, ktoré sú naozaj, ale naozaj dosť hnusné,
  3. a na každej ulici viete nájsť aj zo päť zmenární a aspoň tri pohrebníctva,
nie je veľa toho, čo by nás ako rovnako post-socíkovských východoeurópanov zaujalo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára